Môj pôrodný príbeh

13.7.2018

Som 2 dni po predpokladanom termíne pôrodu. Hmmm, to znamená, že môžem zase cvičiť, predčasný pôrod už nehrozí. ☺ Beriem si teda šatku a trošku si zatancujem brušné tance. Bábätku sa to páči, mrví sa. Celý deň ma bolia kríže, idem si zacvičiť aj yogu. Pustím si difuzér so šalviou a levanduľou a urobím si len pár úľavových pozícií. Je super, aká som v tehotenstve ohybná. ☺ Doma je hrozne teplo, idem sa prejsť so psíkom do parku, konečne môžem robiť zase čokoľvek... Dnes mám kopec energie.

23:45 Ideme spať, neviem si nájsť žiadnu polohu, v ktorej by mi bolo príjemne, vstávam a idem na wc... Ajeje, myslím, že to začalo, uvoľnila sa mi hlienová zátka. Vraciam sa do spálne a svojmu polospiacemu manželovi oznámim, nech sa už ani neukladá.

24:00 Myslím, že začínajú kontrakcie... nemyslím, určite začali. Všetci vravia, že ako prvorodička mám more času, tak mi manžel v kľude odnesie veci do auta, vyvenčí psíka a s kľudom sa vráti domov. Vravím: „Zlatko, asi to pôjde rýchlejšie, ako sme mysleli, kontrakcie mám každých 8 minút.“ Manžel na mňa vypleští oči a pomôže mi do auta.

00:45 Vyrážame do nemocnice. Chvalabohu, že sú prázdne cesty. Škoda len, že v lete sú všetky v procese opravy a každá diera mi spôsobí nepríjemnú bolesť. Počítam minúty a sledujem kontrakcie. Asi 10 minút od nemocnice manželovi hovorím, že už ich mám každých 6 minút. Oči prilepí na predné sklo, na čelo mu vyrazí pot, zovrie volant až má biele hánky a pýta sa, či má ísť rýchlejšie... Posledné, čo potrebujem, je, aby nás zastavili policajti, tak len pokrútim hlavou. ☺

1:15 Zaparkovali sme na CP... kontrakcie každé 3 minúty.

1:30 Prijali ma na pôrodnici. Nasleduje vypisovanie papierov, štandardné vyšetrenia a keď sa doktorky opýtam, či môžem byť na čakacej izbe s manželom sama (chystám sa na masáž esenciálnymi olejmi, uvoľňujúce masáže, počúvanie hudby...), zasmeje sa a oznámi mi, že na izbu ani nejdem, som otvorená na 8 cm a o chvíľu to mám za sebou.

2:00 Konečne ku mne na sálu prišiel manžel, má super doktorský modrý oblek, je sexy. ☺ Kontrakcie mám každú minútu, ale ešte sa medzi nimi smejeme a žartujeme, že mu zaberám kreslo.

2:30 Najlepšie mi je v stoji a preto sa opieram o pôrodné lôžko a odďaľujem čo najviac moment, kedy budem musieť ísť naň. Vedľa rodí nejaká žienka, takže všetci sa venujú jej. Ja predýchavam kontrakcie, sústredím sa na seba a bábätko a som vo svojom súkromnom vesmíre.

2:40 Škrabem sa hore na pôrodné lôžko, je mi to až smiešne, aké je vysoké a ja taká obrovská sa tam mám vyštverať. Som hore, nie je mi príjemne poležiačky, tak požiadam, aby ma podvihli do polosedu, zároveň sa zachytím dvoch tyčí po bokoch a som pripravená. Veľa si síce od tohto momentu nepamätám, pretože som bola v akomsi tranze, mala som zavreté oči a plne som sa sústredila na pôrod, ale pamätám si, ako mi pomáhal manžel. Zozadu ma ešte pridvihol, mokrým uteráčikom mi ovlažoval pery a krk, navigoval ma v dýchaní, keď ja som strácala koncentráciu, hovoril mi inštrukcie personálu, keďže iný hlas ako jeho som neregistrovala, podporoval ma, povzbudzoval a odpovedal za mňa na otázky.

3:06 Prišla obrovská úľava a náš chlapček bol s nami ♥ Dali mi ho na bruško, potom ho vzali na chvíľočku na vyšetrenie, manžel išiel s ním a kým ma zašili, doniesol mi ho späť v náručí a užívali sme si 2 hodinky na sále úplne sami.

Hypnopôrod a celá príprava naň mi tak pomohli, že som ani nepostrehla svoju prvú dobu pôrodnú. Rodila som v klasickej pôrodnici, preto som, samozrejme, neočakávala vaňu, fitlopty, polohu na štyroch a pod., preto som asi nebola sklamaná a dokázala som byť vďačná za personál, ktorý mi pomáhal ako vedel a ako bolo v jeho momentálnych schopnostiach. Verím, že aj vďaka hypnopôrodu bol môj pôrod takýto rýchly. A aj keď nebolo všetko podľa mojich predstáv, mám na príchod nášho chlapčeka tie najkrajšie spomienky a považujem ho za jeden z najúžasnejších zážitkov v mojom živote.