Pôrodný príbeh Radky z Rakúska

Updated: May 27

Volám sa Radka, mám 31 rokov, som mamičkou 3-ročného synčeka Nicolaska a teraz už aj týždňového bábätka Mattea. Rada by som vám opísala môj pôrod. Možno ako povzbudenie pre nastávajúce mamičky. Nie vždy musí byť pôrod hororom, aj keď úplne bez bolesti to asi nejde.


Novorodenec, práve narodené bábätko
Matteo

Môj prvý synček sa narodil 18.1.2018 v 36+2 tt po bezproblémovom tehotenstve. O 18:18 mi praskla plodová voda počas platenia nákupu v obchode. Na pamiatku máme odložený pokladničný blok. Ale nebolo to ako v Hollywoodskom filme, netiekli žiadne kaluže vody :). O 21:26 bol náš maličký na svete. Rodila som iba za pomoci pôrodnej asistentky v polohe na štyroch, bez zásahu lekára, bez nástrihu a šitia. Musím povedať, že žijeme v zahraničí. Jediné, čo som dostala, bola infúzia.


Nikdy som nepočúvala ani nečítala žiadne hrozné príbehy z pôrodov. Nastavila som sa, že keď to príde, tak to príde a bude to rýchlovka. A ono to tak aj bolo. Vtedy som ešte nemala tušenie, čo to vlastne ten Hypnopôrod je. Po pôrode som sa začala stretávať s mamičkami na babyplávaní, masážach a podobne. Dosť často sme sa rozprávali o pôrodoch. A vtedy som si povedala: "Wau, ja som mala šťastie!" Všetky mamičky rozprávali o svojom pôrode ako o najhoršom zážitku svojho života.

Druhé tehotenstvo bolo úplne iné, dosť často mi bývalo zle. Ale nakoniec tiež bolo bezproblémové. Po troch mesiacoch som zase začala cvičiť, samozrejme už len cvičenia vhodné pre tehotné. Chcela som byť pre moje detičky fit, hlavne pre staršieho syna. Vtedy ešte nevnímal, čo sa vlastne deje. Musím povedať, že som našťastie nemala žiadne opuchy nôh a podobné veci. Za mňa je pohyb najlepší liek.

Ako mi začalo rásť bruško, rástli aj moje obavy z pôrodu. Aj napriek tomu, že prvý bol super rýchly a bezproblémový. Potom som mala strach, ako príjme starší synček bábätko, ako to bude, keď budem v pôrodnici a podobné veci.

Začala som googliť o pôrodoch a našla som knihu Hypnopôrod od Marie F. Mongan. Bol to pre mňa balzám na dušu, nemohla som sa od nej odtrhnúť. V mojom okolí, bohužiaľ, žiadny kurz Hypnopôrodu nie je a navyše prišla ešte aj Korona. K Saške Gulič som sa dostala úplnou náhodou. Našla som na Youtube jej rozhovor o Hypnopôrode. Bola mi veľmi sympatická, klikla som si na jej stránku a prihlásila sa na online víkendový kurz. Už pri vymieňaní mailov mi bola veľmi sympatická. Bola som vtedy v 36 týždni tehotenstva, smiali sme sa, že veď si snáď stihnem aspoň nacvičiť dýchanie, keďže prvorodený syn sa narodil skôr.


Z kurzu mám jeden veľký krásny zážitok. Saška je milý a otvorený človek. Všetko nám perfektne a profesionálne vysvetlila. Má úžasný dar reči a strašne príjemný hlas. Jej relaxácie sú veľkým prínosom a dovolím si povedať, že som sa na jej kurze zbavila všetkých mojich strachov a obáv. Jediné negatívum bolo, že nám čas na kurze tak rýchlo utiekol. Zo Sašky je cítiť, že to nie je len jej práca, ale aj poslanie. Po kurze mi posielala materiály a keď som sa na čokoľvek potrebovala opýtať, bola ochotná a vždy mi milo poradila a pomohla. Od Sašky nečakajte, že si spravíte kurz a dovidenia, nikdy sa "nevidíme". Ona sa naozaj stará o svoje hypnomaminky aj po kurze. Saši, patrí Ti jedno veľké ĎAKUJEM! Si úžasná žena a lektorka. Som vďačná, že som si práve Teba "vygooglila".


Vlastne potom už čas rýchlo zbehol. Nacvičovala som si dýchanie a väčšinou v noci púšťala relaxácie a afirmácie. Každá tehotná žena to pozná, že v noci sa veľa nenaspí. Blížil sa termín pôrodu 22.3. a maličký sa stále nechystal na svet. Týždeň pred pôrodom mi začali silné kontrakcie, utekali sme rýchlo do pôrodnice. Prišli sme tam, vyšetrili ma a vraj mám radšej zostať na pozorovanie. Nič sa neudialo. Chytil ma stres a jediné, čo som mala z toho dňa, bola bolesť hlavy. Na obed som po dohode s lekárkou išla domov.

Deň D bol tu a bábätko stále nikde. Začalo ma to znervózňovať. Nechcela som vyvolávaný pôrod. Chcela som môj vysnívaný prirodzený hypnopôrod. Saška pridala v tom týždni na Facebook článok o termíne pôrodu (môj Hypnoanjel). Zhoda okolností? :) Povedala som si: "A dosť stresu! Keď to príde, tak to príde. Matteo sa narodí, keď bude na to pripravený." To bol štvrtok.


Pôrodnica, pôrodná izba, pôrodné lôžko, pôrodné kreslo
Radkina pôrodná izba. Na druhej strane bola pôrodná vaňa.

V sobotu o 6h ráno som volala priateľovi, aby prišiel z práce, lebo som začala mierne krvácať. O 7h sme boli v pôrodnici. Pôrodná asistentka zhodnotila, že ak chcem, môžem ísť domov. Slabé kontrakcie ustali. Rozhodla som sa ísť domov, nechcela som tam zase v strese ležať a čakať. Išli sme ku svokre, tam som sa stále prechádzala. O synčeka bolo postarané. Ja som sa prechádzala na slniečku a bola som úplne uvoľnená, vlny (kontrakcie) prichádzali a odchádzali, niekedy boli slabšie a niekedy silnejšie. Priateľovi som zakázala pýtať sa stále, ako mi je. O 10h som si už nevedela ani sadnúť, ani ľahnúť, tak som sa rozhodla ísť do pôrodnice. Pomojkala som sa s Nicom a vyrazili sme. Cesta nám trvala cca 30 minút, kontrakcie som mala každých 7 minút. O 11h ma v pôrodnici prijímala mladá milá pôrodná asistentka. Vybavili sme formálne veci, CTG a maličkosti ako Korona test. Atmosféra bola super, stále sme s ňou kecali a smiali sme sa. Okolo 12h sme išli na pôrodnú izbu, opýtala sa ma, čo si želám a ako mi môže pomôcť. Navrhla, že mi napustí pôrodnú vaňu. Rada som súhlasila, lebo teplá voda väčšinou pomáha. Len som jej povedala, že jediné, čo si želám, je prirodzený pôrod, bez zásahov, infúziek, epidurálky. Jedine v prípade, že by som bola ohrozená ja alebo moje bábätko. Ona povedala: "Samozrejme. Zostaneme pri pláne A a keď sa niečo zmení, prejdeme na plán B. " Išla som do vane, netrvalo to dlho a vlny prichádzali a odchádzali v 1,5 - minútových intervaloch. Snažila som sa len sústrediť na dýchanie a byť uvoľnená. Potom prišla posledná pôrodná fáza. Bola som na kolenách s hlavou opretou o vaňu a priateľ sedel predomnou na stoličke, držal ma za ruku a podporoval. Nicol, moja pôrodná asitentka, sedela za mnou na stoličke a len ma slovne podporovala. Zrazu prišli obrovské vlny a pocit na tlačenie. Kričala som ako zmyslov zbavená. Vtedy prišla lekárka, sadla si z druhej strany a len sa prizerala. Na takých 4-5 zatlačení bol náš maličký o 12:53 na svete s mierami 53 cm a 3710 g. Úľava to bola neskutočná. Nebudem tu nikomu nahovárať, že ma to nebolelo. Ku koncu je to veľmi náročné, ale keď držíte bábätko v náručí, na bolesť úplne v sekunde zabudnete.

Nicol mi dala maličkého do náručia, nechala dotepať pupočník a po prestrihnutí pupočnej šnúry vyšla na 2 kontrakcie placenta. Vyšla som z vane bez pomoci na pôrodnú posteľ a moje bábätko sa hneď automaticky prisalo. Vtedy už svet patril len nám: mne, môjmu priateľovi a bábätku. Užívali sme si naše prvé spoločné chvíľky.

Ďalší pôrod bez nástrihu a šitia. Po pôrode som si nechala pichnúť infúzku proti bolesti, zase nie som žiadna Superwoman :). Som vďačná a šťastná za úžasný pôrod, za moje zdravé detičky a môjho priateľa.


A pre všetkých skeptikov... Nie som žiadna hippie bio mama, nežijeme v lese na strome, nenosíme bio bavlnu a hypnopôrod nie sú žiadne čáry - máry rituály. Som obyčajná normálna žena s úžasnou rodinou, ktorá sa zaujíma o nové veci! Všetko je to o nastavení v hlave. Hypnopôrod sa len vracia k pôrodom v dávnej minulosti, keď sa rodilo bez zásahov, doma, s pôrodnými babicami.

Týmto chcem Saške poďakovať za kurz, môjmu priateľovi za podporu a lásku, našim milovaným dvom babičkám, ktoré nám s láskou pomáhajú a celej mojej slovenskej aj rakúskej rodine, Hebamme Nicol a Camile. Ďakujem, že ste.


Radka

Recent Posts

See All